Každé ráno cestujem do zamestnania žiackym autobusom. Za tenčas som si zvykla na hrubé správanie a vulgarizmy násťročných, ale to čosom zažila dnes by rozhádzalo aj najodolnejšieho človeka na svete.
Asi na tretej zastávke nastúpila do autobusu žena v značnomštádiu tehotenstva. Autobus bol preplnený násťročnými, ktorí v žiadnom prípadenepokladali za potrebné uvoľniť miesto tejto nastávajúcej mamičke. Každý sapozeral bokom, alebo oknom na prírodu okolo seba, ktorá ho nikdy predtýmnezaujala.
Tejto žene nakoniec uvoľnil miesto starší pán. Všetko by bolo vporiadku, keby z úst ani nie štrnásťročného dievčaťa nezazneli slova: „Nokonečne niekto tej bachratej p... uvoľnil miesto, už sa to nedalovydržať, ako nadomnou stála s tým veľkým brucho a fučala“.
Po týchto slovách medzi starším osadenstvom autobusu nastaldes a zhrozenie. U nájsťročných to malo presne odlišnú odozvu a autobusomsa ozýval hlučný smiech. Niektorí chlapci sa búchali po nohách a dievčatá sichytali brucho.
Mladej nastávajúcej mamičke sa objavili slzy v očiach.Dalo jej veľmi veľa námahy vydržať do ďalšej zastávky. Tu bez vnímania okoliavystúpila.
Dievčine ani toto nestačilo a vo svojom rozprávanípokračovala. Zhodnotila, že tehotné ženy sú odporné a tučné ako slony.
Je zarážajúce, že toto dievča si vôbec neuvedomilo, že ajjej matka, keď ju nosila pod srdcom, bola ako „slon“. Toto dievča sipravdepodobne neuvedomilo, že aj ono sa raz s najväčšou pravdepodobnosťoustane matkou a potom bude ona v takej situácii ako mamička z rannéhoautobusu. Aj ona bude v deviatom mesiaci nemotorná a tučná ako slon.
Chcela by som ju potom stretnúť a pripomenúť jej slová,ktoré vyriekla na adresu tehotnej ženy.